O mne

Moja fotka
Slovakia
Čím to je, že sa pravdy bojíme, ale zároveň nechceme byť klamaní?

utorok, 23. augusta 2016

Recenzia knihy: Inferno-Peklo [Dan Brown]

Pán Brown nás v svojich dielach vždy vezme na tajomné, napínavé a nezabudnuteľné cesty do histórie, ktorá je vždy úzko spätá so súčastnosťou. Napriek tomu, že sa v jeho dielach učíme veľa z histórie, ostávame v deji, ktorý sa odohráva v súčastnosti. Jeho Inferno-Peklo nás zavedie ku talianskym umelcom spred storočí. Hlavne nás teda, zasvätí do Danteho Pekla a v podstate aj do celej Božskej komédie. Tentokrát však nejde o taký náboženský fanatizmus ako sme u neho zvyknutí.  Napriek tomu, že sa tam fanatizmus nachádza a Brown sa zo svojho klasického spôsobu  písania nevymykol, pre Brownových fanúšikov môže byť kniha prekvapujúca. Ani vlastne neviem opísať prečo, ale niečím je iná. Túto knihu odporúčam pre skúsených aj neskúsených čitateľov, pretože mi pripadala napísaná pomerne jednoducho. Kniha je vhodná pre milovníkov sci-fi, konšpiračných teórií, detektívok, thrilerov a neodporúčam ju ľuďom, ktorý majú malú predstavivosť, obmedzenú fantáziu a nepozerajú sa na realitu s nadhľadom, ale cez ružové okuliare, lebo majú strach z pravdy. Môžeme sa taktiež tešiť na sfilmovanie knihy, ktoré by malo byť v kinách už v októbri! Ako inak Dan Brown to aj tentokrát dokázal. Prinútil ma zhltnúť celú jeho knihu, hrubú ako Biblia za neuveriteľný čas. Takže pán Brown opäť vynikajúce. Plný počet hviezdičiek, 5.


sobota, 4. júla 2015

Recenzia knihy: Jeden deň [David Nicholls]

Dej knihy je v podstate skôr pochmúrnejší, než veselý. Na začiatku sa ocitáme pri celkom obyčajnom oslavovaní promócií, ktorý pre Emmu (hlavnú hrdinku) skončí skôr neúspešný pokus o prvú intimitu s Dexterom (hlavný hrdina). Na druhej strane si ale ani čitateľ neuvedomuje, že sa dej bude od tejto zhody náhod odvíjať naprieč celej knihy. Dej je teda v ďalších kapitolách najprv celkom obyčajný a zatiaľ čo Dexter má elán v živote, milujúcu rodinu, peniaze, ambície a sny, ktoré sa mu v podstate plnia, Emma je sarkastická a spočiatku pripomína skôr zápornú postavu so špecifickým zmyslom pre humor o nudnom, každodennom živote servírky... Postupne sa dej medzi nimi začne zamotávať a tým to začne byť ešte zaujímavejšie. Najzaujímavejšie je, že kniha je písaná na princípe denníka, kde sú chronologicky usporiadané dátumy a celý príbeh o Emme a Dexterovi sa odohráva v jeden deň, v jeden konkrétny dátum, akurát v rôzne roky. Čitateľ tak putuje naprieč rokmi, ale vždy sa vráti k jednému dátumu a počas toho sleduje vzťahový vývin hlavných postáv. Tiež je zaujímavé,že dej je aj nazačiatku skôr smutnejší a čím viac sa blížime ku koncu knihy paradoxne sa ešte viac stáva smutnejším. Napriek tomu, je to nádherný romantický román, ktorý donúti aj tých najsilnejších vyroniť slzu. Nezáleží aké ste pohlavie! A o to je o zaujímavejšie, že to písal muž. Dávam plný počet hviezdičiek, päť.

pondelok, 29. júna 2015

Recenzia knihy: Stratený symbol [Dan Brown]




Kniha ponúka abnormálne množstvo informácií na malom úseku, aby ich čitateľ spracoval. Napriek veľkej radosti, som z knihy po prečítaní nemala nejaký hlboký impulz, ktorý by sa vo mne po dočítaní poslednej vety pretrvával aspoň nejakých pár minút. Od kníh sa väčšinou očakáva, že vo Vás nechajú stopu a donútia Vás po zatvorení knihy, rozmýšľať ešte dlho nad udalosťami príbehu ktorý ste čítali. Táto kniha spravila niečo, čo som u inej knihy nezažila. Isté časti v knihe boli samy o sebe napínavé, šokujúce a prevratné, že som nad nimi naozaj ešte dlho rozmýšľala a spracovávala ich. Napriek tomu ma však koniec nejako neohúril a popri čítaní posledných správ ma sprevádzala myšlienka na to, kedy to už skončí. Minimálne päť až desať strán by som úplne vyhodila. Prišli mi zbytočné. Pán Brown v nich stále opisoval v podstate to isté. Myslím, že to bolo preto, aby čitateľ pochopil rozuzlenie zápletky. Nebolo to podľa mňa vôbec treba. Záver som podvedome tušila a nepokladám za potrebné to takto podrobne vysvetľovať. Aj keby iný čitateľ záver netušil, ak by sa dočítal až k posledným kapitolám, pochopil by ten záver rýchlo, bez zbytočného naťahovania. Knihu by som odporúčala skôr pokročilým čitateľom. Veľké množstvo informácií ponúka kniha vo forme odbornejšieho textu. Napriek tomu úryvky a myšlienky knihy som si zapísala do poznámok, lebo ma naozaj ohromili, šokovali a miestami aj pobavili. Jeden z nich bola aj prednáška profesora Langdona o Slobodomurároch. Tento úryvok sa skrýva na začiatku knihy. Úryvok ma šokoval a nesmierne pobavil. Langdon poukazuje na povrchné chápanie študentov symboly a rôzne obrady. Pravda je však úplne inde ako sa na prvý pohľad zdá. Knihe dám síce o jednu hviezdičku viac ako poslednej knihe pred touto, napriek tomu som očakávala od konca viac a som si istá, že Brown by ho vedel napísať aj lepšie, ako to ukázal napríklad aj pri Da Vinciho kóde, ba dokonca Anjeloch a démonoch. Asi som nakoniec aj pochopila prečo len práve tieto dve knihy boli sfilmované. Takže dávam štyri hviezdičky.

streda, 17. júna 2015

Som kópia alebo originál?

    Každý z nás je svojím spôsobom kópia. Na svete je toľko ľudí, že je nemožné byť úplne iný, ako ostatní. Ovplyvňuje nás okolie, ľudia v ňom, výchova a dospievanie. Keď plynieme životom a za sebou nechávame roky a mladosť, naša osobnosť sa mení. Otázne je, či sme kópiou vedome. Nechceme vyčnievať z radu? Chceme byť niekým iným.
    Hrať sa na niekoho iného podľa mňa nie je správne. Vedome sa nesnažím byť niekým iným. Samozrejme, že čerpám inšpiráciu, ale nesnažím sa fanaticky prevteliť do niekoho iného. V dnešnej dobe sa už tolerujú všelijaké výstrelky: Miley Cyrus sa hojdá nahá na veľkej guli, Ukrajinky si robia milióny plastík, aby vyzerali ako Barbie, tak prečo by sme sa mali my báť vyčnievať z radu? Nepotrebujem sa prezentovať žiadnymi extravagantnými kúskami, sama seba prezentujem špecifickými názormi. To je na mne originál.
    Vo svete vládne trend, že jedinec, ktorý sa rozhodne vyčnievať z radu, sa týmto gestom automaticky stáva vodca stáda a ovečky ho slepo nasledujú. Toto sa asi nikdy nezaprie, je to ľudský inštinkt.  Nie každý je taký inteligentný, aby používal vlastnú hlavu. Inak si to neviem vysvetliť.
    V živote som si ja sama sebe vodca stáda a nemám v pláne toto rozhodnutie meniť. Ľudia, majte svoju hlavu, lebo nie všetko, čo robí stádo, je správne.

Džentlmeni sú ohrozený druh

    Aj vy ste si všimli, že muži neotvárajú ženám dvere, skáču im do reči a nie sú ochotní sa k nim správať slušne? Čím je to spôsobené, že ľudia stratili základné hodnoty ľudskej slušnosti? 
    Väčšina ľudí pozná Coco Chanel ako zakladateľku veľkého módneho impéria, ktoré sa drží na vrchole svojej pôvabnosti naprieč desaťročiam. Viete, že svoj život venovala zrovnoprávňovaniu žien? Za to jej my ženy, samozrejme, ďakujeme, ale na druhú stranu sa zamyslite. Nemôže byť rovnoprávnosť žien jeden z dôvodov, prečo muži nie sú k ženám takí džentlmeni ako kedysi? Za čias slečny Chanelovej to v ľudských vzťahoch fungovalo inak. Ako raz Coco povedala: ,,Žena môže byť len normálna alebo úžasná." Inak povedané, zlá žena neexistuje, a preto sa treba patrične k tomu pravidlu správať k ženám.
    Poďme sa zamerať na Slovensko, aby sme to nemali také globálne. Skrz storočiami sa na Slovensku menili politické systémy a sociálne usporiadanie národa. Ľudia pomedzi ten chaos akoby stratili základné hodnoty ľudskosti a slušné správanie. V dnešnej dobe môžeme život na Slovensku prirovnať k radu na pomaranče.
    Ten, kto rad predbehne, ten berie tie najkrajšie pomaranče a ten, ktorý stojí slušne v rade, dostane do rúk zhnité pomaranče. Otázka znie? Prečo mám byť hlupák v rade, keď aj tak tie najkrajšie pomaranče vezme ten, ktorý sa predbehol? Radšej obídem rad a zoberiem si pekné oranžové pomaranče, nie? Nenecháme so sebou zametať. Takto to nefunguje ani vo voľnej prírode. Silnejší jedinec berie všetko, slabý trpí. Ale to je práve to, čím sa odlišujeme od zvierat! Schopnosťou empatie a schopnosťou rozlišovania dobra a zla. 
    Dámy sme si na vine aj samy, ako sa k nám muži správajú. Ako si oni majú vážiť ženy, keď my si nevážime samy seba? Musíme začať od seba. Nevešajme sa hneď na prvého nápadníka. Načo? Nech sa muž snaží zaujať nás, nech má motiváciu venovať sa len nám, byť pozorný, atď. Ak chlap ľúbi, počká.
    Zamyslime sa dievčatá. Chcete džentlmena alebo hulváta? A vy, muži? Chcete princeznú alebo neslušnú ženu? Dievčatá, správajte sa tak, aby muži mali dôvod správať sa k nám ako k princeznám. Muži správajte sa tak, aby ste si zaslúžili princeznú.

nedeľa, 14. júna 2015

🌺 Vysnívaný princ 🌺

Chcem aby chlapec ľúbil iba mňa. Ja chcem proste džentlmena a ja budem dámou a ženou, ktorá mužovi bude prinášať šťastie, lásku a oporu. Chcela by som, aby mi chlapec nosil ruže, aby mi otváral dvere, vodil ma stále za ruku, aby som vedela, že keď si dám opätky, tak ma zadrží pri páde. Chcem sa s ním rozprávať o všetkom, chcem mať v ňom dôveru a oporný stĺp a tak isto ho aj on bude mať vo mne. Chcem aby bol môj princ a ja jeho princezná. Chcem, aby sme mali vlastný svet. Len on, ja a nič iné. Chcem aby to bolo na dlho, lebo krátkodobé vzťahy ma zabíjajú ... Každý krátky a neuprimný vzťah si zo mňa kúsok odhryzne a je len otázka času, kedy ma postupne nezjedia celú. Nech mi neubližuje a ja mu budem verná ako psík. Nech ma ľúubi a ja ho nesklamem.

pondelok, 8. júna 2015

Stratený symbol: Dan Brown (úryvok)

Prednáška Roberta Langdona o slobodomurároch:
,,Počul som, čo robia v tých tajných budovách! Čudné obrady pri svetle sviečok a s truhlami, slučkami a pitím vína z lebiek. To je výstredné!" povedal mladík. 
Langdon naoko smutne vzdychol. ,,To je zlé. Keď je to pre vás príliš výstredné, potom viem, že sa nikdy nebudete chcieť pridať k môjmu kultu."
Študentka vyzerala nesvoja. ,,Vy ste v kulte?"
,,Nikomu to nepovedzte, ale v pohanský deň boha slnka Ra kľačím pod starodávnym mučiacim nástrojom a konzumujem obradné symboly krvi a tela." povedal Langdon sprisahanecky.
,,A keby sa niekto predsa chcel ku mne pridať, môže prísť do harvardskej kaplnky, kľaknúť si pred krucifix a absolvovať sväté príjmanie. Otvorte si myseľ, priatelia. Všetci sa bojíme toho, čo nechápeme."

nedeľa, 7. júna 2015

Život-jeden level z miliónov ďaľších

V našom fyzickom tele sme len na to, aby sme sa naučili žiť, aby sme sa zmierili s tým čo je, čo bude, čo bolo. Keď naša duša bude zmierená a obohatená, vtedy sa začína naša cesta. V prípade, že sa nám počas pozemského života nepodarí zmieriť sa a dostatočne obohatiť našu dušu, po smrti sa reinkarnujeme do nového fyzického tela. Tento kolotoč sa bude diať celé veky, kým neobohatíme našu dušu. Ona sa potom bude schopná vyvíjať aj bez fyzického tela a začne naša skutočná cesta. Život je len jeden level z miliónu ďalších levelov. Každý deň sa snažte zapamätať pre dušu čo najviac ponaučení, aby čo najskôr mohla postúpiť do ďalšieho levela.